Ako si Peťo vybehol do Alicante

Rozhodli sme sa, že sem ideme na ceste medzi Čadcou a Bratislavou. Tým, že existujú letecké spoločnosti ako Ryanair, tak rozhodnutie či isť niekde, alebo nie je tak trošku jednoduchšie. Letenka stojí pomaly toľko, ako cesta vlakom do Kubína. A keďže toto leto stálo fakt za to, tak prečo to nezavŕšiť takýmto skvelým výletom.

Však musíme si robiť radosť a užívať kým sa dá. Prvá vec čo ma hneď napadla bola, že si zoberiem zo sebou hasselblad s 80tkou a jedným magazínom a expozimeter. Viacej mi aj tak netreba. Možno by to chcelo aj statív a pomalší film, lebo tá 400večka je fakt prúser na takomto svetle (f16 1/500). Keď som nad tým premýšľal, tak možno aj bolo dobre, že v kombinácii s tou 80tkou je to ako keď to vidí ľudské oko.

No nemal som iné, tak bolo dobré aj takto. Na letisko sme zasa raz stíhali načas, ako vždy. Ubytko bolo fajn aj personál na recepcii, ktorý hovoril po anglicky tak ako ja po španielsky, ale na druhej strane to bolo iba cez cestu na pláž. Fotil som to tak, že každý deň som sa na asi hodinku stratil so slúchatkami v ušiach, bosými nohami a úsmevom na tvari.

Jeden deň sme sa tam zoznámili s Poliakmi a skončilo to celkom fajn party na miestnom bare, ktorému sme sa ale potom museli vyhýbať, lebo sme si neboli istí, či sme zaplatili pri odchode. No a potom nastal návrat znova do reality a mne ostali fotky a pár fajn spomienok.

Vďaka.

PS: Renďo, noo máš pravdu, že tam nemám skoro žiadnych ľudí, ale proste chcel som to takto ;) Užívajte ešte deň a slniečko, kým je.

Ciao