Druhé kolo wake & wakeskate pohára 2015 v Štúrove

Náš malý a milý wake & wakeskate slovenský pohárik sa rozbehol do druhého kola. Po systéme 2.0 v Banskej Bystrici sme sa presunuli na rovnaký systém do Štúrova. V Štúrove sme z redakcie ešte neboli a tak sme sa tešili na niečo nové.

Pohraničné mesto Štúrovo leží cca 150 km od Bratislavy na juhu Slovenska, lemované krásnymi vinicami, členitým terénom a Dunajom. V Štúrove majú, okrem kúpaliska Vadaš, kde je aj vlek, aj fajný most Márie Valérie, ktorým sa dostanete to maďarského mesta Ostrihom. Dosť vlastivedy a zemepisu, ideme jazdiť.

Adrenalin wake park sa nachádza v areáli termálneho kúpaliska Vadaš. Arál to krásny, kopec bazénov, atrakcií pre malých aj veľkých (a to nemyslím kopec bufetov s pivom a tvrdým), príjemné prostredie. Po prechádzaní sa kúpaliskom som mal pocit, že som v nejakom zahraničnom prímorskom rezorte. Tetovanie henou, pletenie náramkov, lángoše, fotografovanie sa s dinosaurami... Vo Vadaši majú niekoľko bazénov pre deti aj starších, dokonca aj s „umelou“ vlnou, ale len takou na státie a hopsanie sa. Keďže v čase našej návštevy bola sobota a ešte k tomu prázdniny o mravce nebola núdza.

Dostávame sa na vlek, ktorý je na bočnom jazere vyhradenom pre vodné bicykle, rybolov a wakešpásovanie. Voda je kalnejšia a teplejšia ako v bazénoch, keďže do jazera vypúšťajú nepotrebnú termálnu vodu. Výhoda to je v zime, kedy vie byť voda príjemne teplá. No nie vždy. Vlak klasika 2.0, tam a späť.

V piatok tréning, krásne počasie a hic ako sviňa. V sobotu sa išiel ráno tréning a potom už ostré jazdenie. Na štartovke bolo vidieť viacero stálych účastníkov, no pre mňa to boli aj nové mená. Z Banskej Bystrice pochádzala silná zostavička, prišli aj chalani z Košíc, Bratislavy a niekoľko hostí z Čiech a dvaja z Rakúska. Na wake sa registrovalo spolu 29 jazdcov a jazdkýň, na wakeskate to bolo 10 kúskov. Troška som bol sklamaný, že nedorazili jazdci z Maďarska, keďže je Štúrovo tak blízko. Čo už.

Začínalo sa kvalifikáciou z ktorej sa postupovalo do finále. Samozrejme len v kategóriách, kde to malo význam a bol dostatočný počet jazdcov. nebudem opisovať jednotlivé jazdy, skorej zhrniem každú kategóriu tak, ako na mňa, človeka čo rieši wake/skate okrajovo, no týka sa ho to a dokonca aj vidí dačo do scény. Začnem mne srdcu bližšiemu a to wakeskate. Z neho som mal zmiešané pocity. Raz speaker hovoril, že skate je pre teplošov a potom zase iný speaker hovoril, že wake je pre teplošov. Kto sa v tom má vyznať?

Wakeskate – chalani. Pravdupovediac som bol sklamaný s trikov a úrovne jazdenia chalanov. Keďže na wakeskate nestojím nejaký ten rok, čakal som, že sa posunul o riadny kus dopredu od doby, kedy som jazdil ja. Čakal som minimálne kickflip, riadne kombá, bigspiny, 360 shoevity a pecky. Jazdili sa najme one foot šmýkačky, ktoré sa znova vracajú do módy, olliečká, nejaký ten shoevit, fs otočky, vodné 360. Tuším tam bol aj jeden 360 shoevit. Výškovo to bolo podľa mňa tiež tak priemernejšie. Neberte to chalani ako nejaký hate, len ja som to tak videl. Určite je kopec dôvodov, prečo wakeskateboarding na Slovensku asi stagnuje. Alebo som videl len jeho malú časť a nemám predstavu o jeho kvalite. Každopádne určite prekvapil mladý Peťo Hlinka z Banskej, ktorý že vraj na skate stál tretí týždeň a už predvádzal slušné jazdenie. jazdením sa bavili všetci a tak to má byť. Kto vyhral isto viete.

Wakeskate baby – Tri baby, tri národnosti a jedno jazdenie, ktoré prevyšovalo. Leona Grünzweil by sa určite nestratila ani v mužskej kategórie. A kde bola Zuzka Vráblová? Fotila sa na bicykli na Floride, hehehe. (Ale nie, srandujem, pozdravujeme Zuzku: )

Wakeboard – chalani. Tu bolo kategórií viac. Open, masters, amatéri, pekní, mladí, snedí, blond. Heheh, ale nie, len tri. Starší jazdci v masters ukázali, že im kosti , šľachy, kĺby a mozgové bunky ešte slúžia. Zajazdili slušne. V amatérskej kategórii sa smelo tuším len dva krát skákať cez hlavu. Aj tu sa dalo na čo to pozerať. Občas to bola pekná držka, občas trik a občas aj štýl. Prejdime na najzaujímavejšiu kategóriu a to open. Tu sa smelo všetko a všade. Bola to aj najpočetnejšia kategória s 11. štartujúcimi. Zopár nových mien, zopár stálic, domáci, a aj zahraniční riders. Pekne pílili, potom zatrhli , točili, ťahali sa, vrteli sa a občas aj padali. Ta čo k tomu viac? Nepoznal som len zopár mien, no tie nakoniec prekvapili.

Ešte pred kvalifikáciou som tipoval na víťaza Mira Hríbika. Lenže potom prišiel nejaký sopliak, ktorý celý deň sedel na stoličke, natiahol si nejaké krátke a úzke rifle z H&M, tuším sa ani nerozcvičil, zobral hrazdu a bum! To čo začal skákať, vrtieť do všetkých strán bolo akože Ne-Nor-Mál-Nééééé, ti takto poviem. Akože MOĽ ako sa hovorí (mimo oblasť ľudstva),alebo aj N.H.S. – na hranici smrti. Dáky Timo Kapl si dal za celý deň asi dve jazdy a bolo vymalované. Žiadny tréning, žiadna rozcvička. Len vodná fajka, dve baby a pohodička. Všetkých prevyšoval trikmi ako Double S band do blindu, dáka 319 či aké číslo, ďalej triky ako gärštungurmer, backmörtententer, vysoký stremäkölner a ďalšie, ktoré vymenovával komentátor. Som ani fotiť nestihol. Dokonca som zabudol, že sa môže fotiť aj na výšku...

No a to bolo open mužské finále, ktoré vieme aké bolo. Hromy, blesky, dážď a vietor viseli nad Vadašom celé poobedie. Druhý skončil Rakušák a tretí Miro. Aj oni samozrejme jazdili pekne, ale nie tak ako Timo. Ďalšie umiestnenia chalanov v správe s výsledkami. U každého ridera by sa dalo dačo napísať, ale to by vás začali bolieť oči, opúchať zadok a vaša skolióza by sa na mňa hnevala. Takže vám musí stačiť, že to bolo fajné.

Prekvapili ma, pozitívne, keďže hejtovať som už hejtoval, baby. Čakal som rejličko, ešte tak dáky backroll, alebo inú jednoduchšiu srandičku, no nakoniec si baby dávali celkom slušne. Ako aj z vody, tak aj z mostíka. Veľmi príjemne prekvapený som ostal. Prvé dve miesta a spomínané fajné jazdenie predvádzali najmä baby z Čiech. Je však super, že aj naše baby majú motiváciu, inšpiráciu na jazdenie.

No čo by som ešte trepkal o pretekoch. No dobre bolo, kým nezačalo fúkať, pršať blýskať sa a pomaličky aj liať, keďže Juro V. oslavoval narodenie dcéry 5 litrovou grandkou. To však k športu akosi patrí a tak po vyhlásení výsledkov, odovzdaní medailí odchádzame fuč. Konala sa aj afterparty, ale keďže som starý ufrflaný hejter, odchádzam radšej domov.

No čo, to je koniec. Body rozdané, skúsenosti taktiež, zabavili šme sa, videl som kopec kamošov, ktorých už dlho nie. Príjemne som strávil deň. A tak to má byť. Pá pá v Košiciach. A zase je tu veľa fotiek, zase som sklamal sám seba.... ale keď vidím ten šťastný úsmev v očiach jazdcov, ktorí sa vyhecujú keď vidia môj hrubý, dlhý, biely, canooon, tak mi nedá stlačiť dilít a poslať fotky pá pá...